Štyri ročné obdobia sú niečo, prečo sme s Aničkou nezostali na Kanárskych ostrovoch dlhšie ako 2 roky. Žiť na mieste, kde večné leto splýva do bezčasia je na jednej strane lákavé, no nám chýbali tie rytmy, ktoré povzbudzujú vôľu k činu pred uspaním v monotónnosti.
Dalo by sa citovať Dana Bártu v jeho skladbe Etnika et Nikola:
“Zde v kraji stálého léta
Koliduje vůle a věčná pohádka”
Milujeme po horúcom lete, chladnú jeseň, tie pomalé prechody, drsná zima, málo slnka, tma a potom nový začiatok jar, znovuzrodenie. Je to dar od prírody žiť v tomto kolobehu zmien. Nič nie je zadarmo, o to viac si to vážime.
Po tejto zime-nezime sa opäť tešíme z prvých teplých lúčov a tiež z toho, že najmladší člen rodiny je už schopný zdolať po vlastných dlhšie prechádzky, ktoré nás tak bavia.
Trnava je chudobná na prírodu a parky v ktorých sa dá stratiť, preto ak máme málo času, vyrážame do kaštielskeho parku v Dolnej Krupej. Vznik rozsiahleho kaštieľského parku v Dolnej Krupej sa datuje na začiatok 19. storočia. Vtedajší majitelia kaštieľa pretvorili okolie svojho sídla na jednu z najkrajších záhrad v Uhorsku. Škoda, že sa nenájde niekto, kto by parku prinavrátil jeho dávnu slávu. Park spolu s kaštieľom sú dnes žiaľ nevyužitá príležitosť. Inšpiráciu odporúčam v neďalekom Schlosshofe. Unikátnosť parku v Krupej si všimli aspoň organizátori Lestivalu a snáď tomu pomôže aj krásny novootvorený areál v ktorom objavíte svet medu, medoviny a vône ruží – Medolandia.
Každopádne v jedno neskoré popoludnie po práci, sme pod sekvojou s deťmi hrali “schovku”, keď tu počas ležania pri veľkom kmeni som zahliadol v jeho dutine plastovú krabičku. Zvedavosť mi nedala a tak som ju vytiahol a z jej obsahu som pochopil že ide o kešku z celosvetovo známej aktivity pod názvom Geocaching.
Na deti to malo silný vplyv, večer hovorili iba o nájdenom poklade a malé (pre dospelého) bezvýznamné hračky boli na dva dni viac ako napr. auto na ovládanie (čo ja by som za to auto v detstve dal).
Pár dní po tomto výlete začala povinná karanténa, deťom zatvorili školy, počasie však lákalo von. Ako sa zachovať? Nechceli sme nič riskovať, avšak vďaka tomu, že poznáme okolitú prírodu vcelku dobre, sme sa vybrali na jedno z málo známych miest a vyhli sme sa tak ľuďom. Za 4 hodiny behania po lese sme stretli na 10 metrov jedného človeka. Je škoda, že si ľudia neotvoria google maps a nezahrajú sa na objaviteľov. Potom by sa nestávalo, že pri kostole v Smoleniciach pod hradom parkuje celé západné Slovensko.
Počas toho ako som doma sedel nad mapou a hľadal čo najmenej frekventované miesto, za mnou prišla dcéra a poprosila ma, aby sme išli hľadať tie kešky, čo sme našli v Dolnej Krupej. V tom momente som stiahol appku Geocachingu do mobilu a prepojil moju predstavu o túre s keškami v appke a vyrazili sme.
Myslel som si, že ma na mojich starých známych lesných okruhoch nemôže už nič príliš prekvapiť. Mýlil som sa. Hľadanie kešiek vďaka gps v mobile sa stalo pre celú rodinu novým dobrodružstvom. Všetky kešky sa totiž nachádzali mimo chodníky a vďaka tomu sme doslova len pár desiatok metrov od lesných cestičiek nachádzali krásne utajené miesta o ktorých mohlo vedieť len pár zasvätencov a my. Aj vďaka tomu sme sa cítili ako objavitelia a deti, tie ani nedýchali. Trojročný Šimon vyslovoval slovo Geocaching ako rodený angličan.
Hra vám zľahka naznačí, kde treba hľadať ukrytú kešku, takže sa nemôže stať, že by ste ju nenašli. V každej krabičke sa nachádzala maličkosť, o ktorú by deti v bežnom živote ani nezavadili, ale s nádychom dobrodružstva pri hľadaní ukrytej krabičky naberali tieto drobnosti úroveň vzácneho pokladu či koristi. Samozrejme sme mali pripravené aj veci na výmenu, napr. na usb sme nahrali animovaný film Biely tesák (2018) na motívy môjho obľúbeného “podpaplónového” autora z detstva Jacka Londona. Ten sme si večer pred výletom spolu s Laurou pozreli, raz za čas jej totiž dovolíme stráviť s nami večer keď uspíme Šimona. Spravíme kýbel pukancov a pozeráme niečo čo je vhodné pre všetkých.
Ešte pár dní po výlete hovorila o tom, že by chcela vedieť, či sa ten film človeku, čo našiel túto kešku s našim usb páčil.
Je zaujímavé, že posledné odkazy v malom zošitku, ktorý sa nachádza v každej keške boli z minulého roka. Táto hra môže naozaj vytvoriť deťom radosť z pobytu v prírode a napriek tomu taká slabá návštevnosť?
Tento blog vznikol snáď ako inšpirácia pre mladých rodičov. Corona vírus bude mať možno aj pozitívne následky, ľudia zistia, ako málo sú schopní deti inšpirovať, ako málo im dokážu odovzdať, ako zúfalo nevedia čo s nimi robiť a ako plnohodnotne s nimi tráviť čas.
Corona vírus bude snáď aj šancou pre začatie niečoho nového.
My sme sa zatial zo všetkých GEO hľadačiek vracali naplnení až po okraj a už plánujeme výlety len s prepojením na Geocaching.
Týmto vás chcem inšpirovať. Príroda je zdarma a nič sa jej nevyrovná, ani času strávenému s deťmi. A nezabudnite, existujú aj iné krásy v Malých Karpatoch ako Smolenický zámok :).
Nechceme vás v žiadnom prípade nabádať k ignorovaniu aktuálnych opatrení proti šíreniu vírusu, ktoré sú vo chvíli keď čítate tento blog iné, ako v čase keď sme ho písali.
Dávajte si na seba pozor.